Naše mysle s nami hrajú hru

Vo všeobecnosti máme predstavu, že naša myseľ je výhradne ten prúd myšlienok a obrazov, ktoré nám víria v hlave a určujú smer nášho života. Sú zdrojom všetkého, na základe čoho robíme rozhodnutia a vytvárame si predstavu o svete a nás v tom svete.  Vidíme to veľmi zjednodušene. Naučili sme sa nevidieť aj iný aspekt. Stratili sme vedomosť o tom, čo cítia a vidia naše zmysly a hlavne sme stratili poznatok, ako s nimi byť v kontakte. Často ich odvrhneme so slovami "To je len pocit. To nie je reálne." Ale robíme chybu. 

Máme dve rôzne úrovne prejavu, resp. vnímania a tvorby našej reality:

1. na základe toho, čo cítime svojimi zmyslami, aké máme pocity - teda na základe špeciálnych podmienok toho, že sme ľudia, máme ľudské telo a zmysly,
2. na základe súčasného vnímania seba, na základe konceptu o sebe, popisu svojej mysle o tom, kto som a ako sa cítim, ako vnímam svet, ako si ho vytváram a aké mám z toho pocity a či si nimi podporujem alebo nepodporujem svoje zraniteľnosti (častokrát skryté veľmi hlboko mimo vedomú myseľ).

Takže máme dve úrovne tvorenia svojej reality a jej prejavov. Jedna je spojená s našim fyzickým telom a fyzickými podmienkami a druhá je spojená so stavom našej mysle.

Keď hovorím o mysli, mám na "mysli" :-) tri úrovne (zjednodušene):

• myseľ konceptuálnu - teda myseľ pomenuvávajúcu, ktorá kategorizuje čo vnímame zmyslami, ktorá stavia na skúsenosti a realitách, ktoré už vytvárala - všetci ju máme veľmi dobre vyvinutú a ak staviame len na nej, tak prestáva byť dobrým pomocníkom, ale stáva sa tyranom :-),
• zmyslovú myseľ obrazov - je to, čo vidíme, počujeme a spracujeme cez konceptuálnu myseľ a následne to vyvoláva pocity, emócie, ktoré naša konceptuálna myseľ ďalej spracováva - ako? závisí od toho, či sú v danom okamihu v hre také veci ako sa práve vnímam, čo za zraniteľnosť sa vynorila, aká spomienka rozvírila hladinu mojich emócií,
• zmyslovú myseľ pocitov - to je to, čo mi moje zmysly (dotyk, chuť, čuch) sprostredkovávajú o vonkajšej realite - tieto vnemy spracuje a zaškatuľkuje konceptuálna myseľ, vytvorí obrazy vnemov a vie nám ich znova prezentovať cez obrazovú myseľ.

Vrátim sa k tým dvom úrovniam vytvárania reality vyššie. Ak ich vieme rozpoznať a nezmiešavať, tak získavame slobodu v tvorbe reality svojho života. Slobodu zažívať veci inak a nie byť chytený prvým dojmom. Vedieť sa pozerať na svet a iných ľudí a hlavne aj na seba z rôznych uhlov perspektívy. A ďalším bonusom je, že môžeme meniť svoje negatívne predstavy o sebe, bolestivé spomienky, videnie seba, zraniteľnosti.

:-) Ako svet vidím, cítim, vnímam, poznám je len o mne a vo mne. Vždy. Aj vtedy, keď to tak nevidím a som hlboko v nejakej zraniteľnosti :-)

Naše mysle s nami hrajú hru. Staňme sa aktívnym účastníkom tejto hry.

Veľa šťastia Vám želám Ja, tentokrát v roli študentky Jednoty v dualite majúca za sebou výživný týždeň objavovania tvorby reality a úlohy zraniteľných i tých pozitívnych sebavzťažností pri vytváraní realít našej existencie:-)