V cudzích topánkach

Na kvalite vzťahov na pracovisku vplýva množstvo faktorov. Aj to, ako sa ráno zobudíte a aký pocit, emóciu, myšlienku necháte, aby ovplyvnili váš postoj k tomu konkrétnemu ránu. Na vzťahy v práci vplýva samozrejme aj samotná práca. Ako sa v nej cítite komfortne, kompetentne a zmysluplne. Tieto pocity a miera stotožnenia sa s tým, čo v práci vykonávate a s tým, aké sú tam vaše kompetencie, miera vplyvu sú priam určujúce. Samozrejme sú tu tiež tie každodenné väčšie či úplne zanedbateľné udalosti, na ktoré reagujeme automaticky a bez rozmýšľania – na začiatku je pocit. Mozog nám rýchlosťou blesku priradí emóciu k pocitu a príbeh, ktorým túto emóciu ešte utvrdí.

Ukážem na príklade. Je slnečný deň a idete na stretnutie s priateľmi. Zrazu pred sebou uvidíte čiernu mačku sediacu pod kríkom pri chodníku. Jeden z mnohých mýtov o mačkách je „Keď prebehne čierna mačka cez cestu, je to zlé znamenie.“ Chúdence čierne mačky. Ani netušia.:-)

Čo to však urobí s vami? Vaše zmysly zaregistrovali mačku - pocit. Čiernu! Inú by ste si možno ani nevšimli. Kdesi hlboko vo vás čosi spozornie a potom sa to spustí. Zobudí sa obava alebo aj strach – emócia. Myseľ zároveň predloží koncept zlého znamenia a myšlienku „To je zlé znamenie! Zuzana nedávno povedala, že jej kamarátke prebehla čierna mačka cez cestu k Mišovi a Mišo ju nechal.“ – príbeh. V ďalšom myšlienkovom pochode ani nemusím pokračovať. Nechám to na vašej fantázii a osobných zážitkoch:-) Predsa si neodpustím otázku. Kráčali by ste po tom chodníku na stretnutie s priateľmi v nezmenenom stave bytia?

Pocit – emócia - príbeh

Toto isté si môžeme ilustrovať na príbehu uvedenom v článku Nevľúdna úradníčka. Klientka v tom článku zažívala pocity a príbehy, ktoré v nej evokovala namosúrená tvár, odmietnutie očného kontaktu a strojovo podaný prednes. Dotýka sa jej to. Je citlivá na ignoráciu a prehliadanie svojej osoby.  Je to nepríjemný pocit. To vyvoláva emóciu hnevu. „Toto nedovolím! Čo si o sebe myslí! Vyvyšuje sa! Raz môže sedieť na mojom mieste!“ – myšlienky živené minulými skúsenosťami ešte viac podporujú túto emóciu. Pridáva sa ešte odpor a vzdor. Kam toto môže viesť? Ak ani jedna nič nezmení, tak prinajmenšom to bude pre obe nepríjemný zážitok.

Všimli ste si niečo? Klientka je v svojej hlave, v svojom svete skúseností, očakávaní a súdov. Taktiež vzorov, ako na takúto udalosť reagovať. Je úplne oddelená od svojej spoluhráčky.

Možno namietnete, že spoluhráčka sa oddelila prvá. Áno, je to možno pravda. V nej však prebieha rovnaký scenár. Len s inými rekvizitami. Napríklad emócia hnevu a odporu. Myšlienky ako „Čo tu robí tak neskoro! To sa asi nevedela dostať z postele a ja som tu musela byť už o siedmej a ako sa mi nechcelo vstať, keď som videla ten dážď za oknom. Už aby som to mala za sebou. Čo je taká šuchtavá!“ ...:-) všeličo sa jej mohlo motať v hlave. Toto, čo tu uvádzam, sú samozrejme len a len moje konštrukcie. Nepoznáme jej skutočné motívy. Možno by sme boli prekvapení, keby sme sa ich dozvedeli.

Faktom je, že obe vychádzali z tej istej situácie, ale obe na ňu reagovali rôzne. Čo je úplne prirodzené. Dve cudzinky sa stretli. Zaujaté svojimi pocitmi, emóciami, očakávaniami, skúsenosťami, naučeným správaním, nemali ako a prečo sa zaoberať tou druhou. Vzhľadom na vonkajšie okolnosti ich stretnutia, obe videli len to, čo ich iritovalo.  A kolotoč myšlienok len utvrdzoval „Áno je presne taká! Ako tá Andula z mojej predchádzajúcej práce!“

Je to ako s tými topánkami. Krásnymi dizajnovými, naleštenými. Vidíme, ako sa ich majiteľ predvádza a vykračuje si. Nevidíme však, ako ho tlačia a najradšej by ich vyzul.

Človeka hodnotíme podľa jeho konania – to čo je viditeľné.

Aj keď nepoznáme skutočné motívy správania sa úradníčky, môžeme sa pokúsiť vcítiť sa. Mohla mať dokonca úplne iné dôvody, ako tie, ktoré prijala za pravdivé jej spoluhráčka[1]. Väčšinou to tak aj je. Nikomu nevidíme do hlavy. Môžeme sa však pokúsiť. Skúsim teda nejaké príčiny jej odťažitého správania uviesť:

• mala zlý a namáhavý deň
• bolela ju hlava a ledva čakala, kedy si pôjde ľahnúť do postele
• tešila sa, že oslávi sviatok alebo nejaký úspech s kolegami a hups, klient dožadujúci sa vybavenia
• vníma túto prácu ako niečo, čím nemá ako naplniť ambície a tvorivé sily v nej
• vykonáva túto prácu preto, lebo musí a z tohto titulu nevidí zmysluplnosť toho, čo robí – možno svoju prácu vidí ako nudnú úradnícku ubíjajúcu rutinu
• je v tejto práci dobrá, vie z hlavy odcitovať celé pasáže, ale nezaujíma ju to
• túži robiť úplne niečo iné, ale nemá ako alebo nevidí, že by mohla
• pohádala sa s priateľom alebo ju naštvala matka
• šéfka jej niečo vytkla
• bojí sa ľuďom dívať do očí
• a množstvo iných dôvodov – každý z nás by vedel doplniť svoje dôvody práve na základe vlastných skúseností.

Čo tak si spraviť také malé cvičenie? Posaďte sa na stoličku niekde, kde nebudete rušení. Zatvorte oči a skúste sa vcítiť do role tej mladej úradníčky. Vy ste tou úradníčkou. Je krátko pred koncom úradnej doby, na chodbe nie je ani noha a tešíte sa na spoločnosť kolegov. A zrazu zaklope klient. Dovoľte si precítiť zo svojej vlastnej perspektívy, čo toto vyrušenie u vás vyvolá. Ešte malá, ale významná poznámka – myšlienky ignorujte. Zamerajte sa na pocity. Pomôže vám, ak svoju pozornosť prenesiete z myšlienok na svoj dych. Sledujte svoj dych a vnímajte svojimi zmyslami, ako sa otvárajú dvere ...